ďalší zo série..

Autor: Natasa Michalikova | 7.4.2013 o 18:00 | (upravené 7.4.2013 o 18:06) Karma článku: 7,63 | Prečítané:  237x

Čo to tu robím? Keď sme poprvýkrát dostali zadanie napísať blog, prehodnotila som v hlave všetky možnosti úteku a pridala sa ku všetkým, ktorí danú prekážku ošomrali. Pri časovom harmonograme: písať bakalárku, venovať sa všetkým záľubám(popri vysokej škole sa zdokonaľujem aj hudobnom smere), neukrojiť si z voľného času a dodržať tému týkajúcu sa školy som to videla akurát tak na slučku okolo krku.

 

Ako správna študentka som najskôr niekoľko dní váhala nad témou, potom som si dala druhé kolo pochybností, či to vôbec písať budem a v poslednom kole príprav som zahrnula do problému aj časové spracovanie.

A predsa sa točí...

Po strednej škole som sa ako správna čerstvá maturantka metala a bojkotovala štúdium na vysokej škole, zásadne odmietala akékoľvek rady dospelých a skúsenejších a robila všetko pre to, aby som mohla utiecť za hranice. Moje prosby boli vyslyšané a už po prváku na masmediálke sa mi podarilo dobiť Londýn. Navštívila som všetky gýče, ktoré boli v okolí, spoznala som všetky kultúry a teraz zo seba robím svetoznalkyňu, ktorá už všetko prežila a má v hlave už len rozum.

NIE, preboha ! Vôbec nie, ale musím uznať, Londýn či akékoľvek zahraničie má svoje čaro. Ako moja dobrá priateľka hovorí, každá aj tá zlá skúsenosť nás robí múdrejšími, a preto som sa rozhodla vrátiť naspäť na Slovensko a pokračovať v štúdiu na vysokej škole.

A čo z toho mám?

Niektorí si vyberajú vysokú školu účelovo. Či už je to hobby alebo nariadenie vydané rodičovskou sekciou, u mňa zvíťazila náhoda. Možno som práve niekomu nahnala vietor do plachiet, alebo potopila svoju základňu. V každom prípade musím uznať, že výber vysokej školy už neľutujem. Práve naopak, som spokojná s FMK UCM v Trnave. Štúdium mi poskytuje dostatok voľného času na všetky moje záľuby, v ktorých sa môžem zdokonaľovať a vyžaduje iba nutnosť.

A teraz zreteľne a nahlas

Keď som sa dostala až sem vo svojom prvom oficiálnom verejnom článku, rozhodla som sa nahliadnuť na blog sme-čka a zistiť, ako sa darí mojim spolužiakom s rovnakým zadaním. Na moje prekvapenie (alebo vlastne ani nie?!) si odniesli riadnu spŕšku urážok a opovrhovania zo strany ostatných blogerov na sme.sk. Je mi ľúto priatelia, ale ani vy ste z nebies nespadli obdarení svätým grálom vedomostí a návodom na život.

Merítko kvality?
Hoci má UCM-ka zlé meno a určite sa z vyslovenia našej fakulty zatrasie žalúdok nejednému kritikovi našich prvotín, nedokážem akceptovať názory typu „blogrc", urážanie dievčenskej zložky študentiek a ponuky práce do života v podobe sekretárok, kancelárskych krýs, či „šlapiek". Je mi ľúto, ale musím povedať, že raz budú práve tieto „husičky" alebo „auparkove cipusky" tými, ktoré vám, blogeri, zlikvidujú akúkoľvek šancu na úspech. A ja sa hrdo pridám k nim. S úsmevom na perách sa vysmejem, že my, ktorí sme vychodili školu, ktorá by mala byť premenovaná na „Fachhochschule", my, ktorých škola obsadzuje pestré priečky hitparád vysokých škôl budeme tými, ktorí si v živote zarobia viac ako „1000 eur mesačne" a v kancelárii sa dlho neohrejeme. To bude bohužiaľ tým, že my si na náš každodenný chlebík zarobíme prácou, ktorá bystrí um a nezabíja ho. Nebudeme totiž nikdy odkázaní na to, „ako šéf rozhodne" a ani naša odmena nebude určená „tabuľkovým systémom výplat".

Kvalitné vysoké školy

Študentíci z ostatných vysokých škôl, či už z technických alebo strojníckych, stavebníckych, vlastne, akýchkoľvek si budú ešte len zľahka budovať kariéru a skúšať svoju prvú životnú prax, no my už budeme ozbrojení, pretože je to práve kritika, ktorá posúva človeka ďalej. Možno naša škola nespĺňa parametre Oxfordu a náš titul v zahraničí bude iba smutným výkrikom snahy, dostatočne nás pripravuje na realitu, ktorú naplno zažijeme po skončení. Nikto sa s nami nemazná a pečené holuby stratili kompas, nelietajú priamo do úst. Prax naberáme už počas štúdia a škola nám poskytuje podnety na sebarealizáciu, podporuje slobodné rozvíjanie kreativity a nezaťažuje nás zbytočným vysedávaním nad faktami dávno známymi.

Tak ako?!

A preto ĎAKUJEM, ďakujem všetkým, ktorí kydajú na školu, ktorú „vychodzá aj sedláci", ďakujem všetkým, ktorí pohŕdajú titulom, ktorý je rovnaký a rovnako hodnotný ako z inej univerzity (pretože, povedzme si úprimne, budete osobne skúšať študentov práv, psychológie, stavebníctva či MAT FYZ-u v živote z teórie, alebo ich práca ukáže kvalitu, ktorú sa počas výšky poctivo drilovali zo skrípt?), ďakujem mudrcom z „internetovej nadnárodnej korporátnej spoločnosti, ktorí majú najlepšie merítka na úroveň škôl na Slovensku".

Priatelia, možno je „eseménne" hovoriť a teraz naopak, vychvaľovať, akí sú naši študenti dokonalí, alebo nakoľko stroskotalo školstvo na Slovensku. Pravdou však naďalej zostáva, že vďaka vašej kritike my študenti (blogeri, aktivisti..) rastieme, naberáme skúsenosti a zostávame odolnými. To, čo vás uráža nám prospieva a preto s ľahkosťou zdolávame prekážky, ktoré sú pre vás neprekročiteľné.

Týmto vás pozdravujem a prosím si čo najviac kritiky, pretože tá posunie nielen mňa, ale aj ostatných.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Rád si z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?